Územie Slovenského krasu bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO - Človek a biosféra.
V Slovenskom krase je známych vyše 1000 jaskýň a priepastí. Na zasadnutí Výboru svetového dedičstva V Berlíne boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
▪️najvyšším bodom národného parku je Matesová skala (925 m.n.m.), pramenisko Blatného potoka leží vo výške 1028m, najnižšie miesto sa nachádza na úpätí Plešivskej planiny (217 m.n.m.)
▪️ najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka, má dĺžku 8 123 m a vertikálne rozpätie 376 m
VODSTVO
Na území národného parku Slovenského krasu prakticky neexistuje povrchový odtok vody. Zrážková voda presakuje cez pôdu a systémom puklín sa dostáva do podzemných dutín, tým vznikajú vyvieračky. Chránené územie odvodňuje rieka Slaná s prítokom Štítnik, Muráň a Turňa s viacerými menšími prítokmi. Nachádza sa tu niekoľko neveľkých vodných nádrži. Z vodopádov sa tu nachádzajú len dve a to Hájske vodopády a Hrhovský vodopád. Nachádzajú sa tu aj dve krasové jazierka a to Silické jazierko a Lúčanské krasové jazierko.
GEOLÓGIA
Mnoho závrtov má priemer až 100 m a na ich dnách sú skryté ústia priepastí. Najvzácnejšie sprístupnené jaskyne v národnom parku sú Domnica, Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Mnohoo podzemných priestorov je ešte verejnosti neprístupných. Charakteristické sú aj zvislé jaskyne a priepasti. Zaujímavý je výskyt červeno sfarbených pôd, ktoré sú produktom zvetrávania v starších geologických dobách.
FAUNA
Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú vývoj a rozšírenie živočíšstva, v ktorom možno pozorovať miešanie horských lesostepných a stepných druhov. Napríklad na teplých južných stráňach Zádielskej doliny žije jašterica zelená a v nižších polohách je jašterica živorodá. Zádielska dolina je najbohatšou lokalitou mäkkýšov v Slovenskej republike. Z hmyzu sú v národnom parku najviac zastúpené motýle napríklad jasoň červenooký a lišaj smrtihlav. Z plazov okrem spomínaných jašteríc sa tu vyskytuje a je jašterica múrová a vzácne krátkonôžka štíhla. Z vtákov má v Slovenskom krase severnú hranicu svojho rozšírenia strnádka Cia. Hniezdia tu mnohé druhy dravého vtáctva ako sú sokol myšiar, ráhor, sťahovavý,orol krikľavý a kráľovský, hadiar krátkoprstý a iné. Z drobných cicavcov sa vyskytujú plch hôrny, záhradný a plšík lieskový, z netopierov ucháč sivý, podkovár veľký a podkovár južný. na planinách často vidieť si syna a jež a bledého. Pri potokoch riečkach žije vzácne vydra riečna. Zo šeliem je prítomný rys ostrovid, mačka divá, kuna hôrna a kuna skalná. Osobitné živočíšstvo je v jaskyniach, priepastiach a vyvieračkach.
FLÓRA
Teplomilnú vegetáciu národného parku Slovenský kras spestrujú horské a vysokohorské druhy viazané na vápencové podložie. vzácne tu rastie treťohorný relikt škuma vlasatá. horské druhý sú najmä v Zádielskej doline a na Gerlašských skalách. Veľmi vzácna je nová lokalita šafrana Heuloffelovho. Na mokrýich stanovištiach rastie vzácny kosatec sibírsky. V minulosti bolo celé územie pokryté lesmi. Pôvodné dubové a dubovo-hrabové lesy však vyťažili. Na strmých sutinových strániach rastli javorové, lipové a bukové lesy s dubom zimným. Pôvodné lesy sú v hlbších roklinách, na dne závrtov a na severných svahov planín.
KLIMATOLÓGIA
Územie národného parku Slovenský kras sa nachádza v teplej klimatickej oblasti s mierne vlhkým a mierne teplým okrskom. Najvyššie časti ochranného pásma sú pod vplyvom mierne chladnej klimatickej oblasti. Ide o relatívne najteplejšie a najsuchšie územie u nás. priemerné teploty v zime sú tu okolo - 3°C a v lete 21°C. V lete časté nebezpečenstvo výskytu búrok!
