Ordnance 100k ako sa prebehnúť v krásnom prostredí bývalej vojenskej strelnice

Celé to začalo ešte v Decembri, keď sa mi podarilo prihlásiť sa na Quicksilver 100k. Vedel som, že ak chcem prežiť tak musim dať nejakú tu 100 v tréningovom móde. Nad Ordnance 100k som rozmýšlal už minulý rok, ale nejak to nevyšlo (už ani neviem prečo) a prihlásil som sa radšej na Marin Ultra Challenge (MUC) 50 mil, aby som si po predošlom roku napravil sebavedomie. V 2015 som MUC zabalil 10 mil pred koncom lebo som sa zgrcal a nevedel som v sebe nic udržat.

Dva dni pred odchodom na Ordance 100K a meste Salinas kde sme si zajednali hotel , aby som nemusel šoférovať ráno som si zbalil všetky veci, teda aspoň tak som si myslel. V piatok ma Nika vyzdvihla z práce okolo 15:00 a vyrazili sme do "Carmel by the sea" vyzdvihnúť bib. Následne sme sa stavili v potravinách nakúpiť nejaké dobroty na večeru a raňajky. Do hotela sme prišli cca o 19:00. Recepčný zostal mierne zaskočený lebo nemal našu rezerváciu na stole. Po cca 10 minútach a z môjho pohladu nekonečného klepania do klávesnice priniesol papiere a čuduj sa svete bolo to ešte lacnejšie ako pôvodná rezervácia. Po večeri a večernom filme sme zalahli okolo 21:30 k deckám, reku nech sa vyspíme lebo chalani čo idú tiež pretekať chcú 4:30 ráno odchádzať z hotela na štart.

Michael a Ken bolo len o izbu vedľa

Ráno sa budím, obliekam, balím drop bag a dávam pusu Nike dúfajúc, že ešte pospia a deň si ako tak užijú. Vymysleli smeto tak, že kym ja budem bežať prvú polovicu preteku, oni budú v Moterey v akváriu. Na štarte sme boli už o 5:00 a teda sme mali hodinu času k dobru. Pokecali sme s kamarátmi, ktorý nám robili zázemie na občerstvovačkách. Ludia sa začali pomaly trúsiť a zrazu bolo niečo pred šiestou keď race director Tim mal klasický príhovor do megafónu o značení trasy:

  1. pôjdete stále po oranžovej, stužky sú cca každých 200m,
  2. modrou sú značené odbočky do ktorých nemáte ísť, ak odbočíte na modrú ste odkázaní sami na seba,
  3. v noci trošku pršalo a piesok nebude taký sypký, teda očakávam rýchle časy,
  4. večer nahádžeme na zem svetelné tyčinky ako dodatočné značenie (pomyslel som si , že tak to tu už dúfam nebudem, aj keď výpočty sú na knap)

Zrazu 6 hodin ráno a my sa vydávame na cestu.

Michaela a Darlene nechávam vzadu hneď po 5km, nejak viem že to dnes nebude dobré a musím tlačiť kým to ide. Prvú občerstvovačku obkrúžime hneď 3x. Mám za sebou 17.7 míle a fičíme ďalej (zatiaľ to ide ako tak podľa plánu). Zdravotne sa cítim OK, akurát ma bolel zadok (sedací nerv na oboch stranách sa ozval), takže posledné týždne v práci dali zabrať platničke. Ale to je v pohode, lebo behom sa mi chrbát vždy popravil zatial.

Bežím spolu s Markom Tanakom, čo je síce silnejší bežec, ale v môj prospech hrá fakt, že pred dvoma týždňami bežal 100míl a večer predtým mal firemnú párty. Prostredie je podobné Bratislavskému Sandbergu a Devínskej kobyle (piesok, single trail, štrkové cesty). Kúsok na to som sa odpojil aj od Marka, napriek dobrej konverzacii bol zameraný viac na tu pokemonovsku hru :). Prebrali sme témy ako počasie, deti, lyžovanie, beh, politika...

Vyrážam k ďalšej občerstvovačke cca 5.4 mile vzdialenej, a práve tam som zistil svoj omyl - nezbalil som si pouche (pauče) , taká ovocno-ovesná zmes, ktorá sa mi celkom dobre trávi počas aktivít. Dávam aspoň ovocie (melón, mandarinky a banány) duplujem to Pb&J sendvičom a zapíjam to zázvorovkou. Nasleduje 10km k ďalšej občerstvovačke, trail ako na hojdačke tuto to pomenúvajú ROLLING (vlnité). V stúpaniach pociťujem ako žalúdok bojuje so sendvičom, ale zostáva na svojom mieste. Holt tieto sladké kombinácie mi dnes nepôjdu. Popíjam vodu a rozhodujem sa, že je na čase chia semiačka vyliať z flaše a tankovať už len čistú vodu. Opäť len niečo zjem a fičím ďalej. Luxus občerstvovačiek vzdialenych od seba 10 km mi dodáva morál a snažím sa bežať čo to dá.

Začínam pociťovať únavu, hlave sa nechce telo presviedčať a začínam mať pocit, že z tela sa stáva zadretý stroj. Hladám spôsob ako toto súkolie zasa namazať. Z občerstvovačky sa hlásim Nike, že smerujem k cieľovej otočke a že ma potom čaká už len posledných 20 míľ. V tejto etape nás obiehajú ludia idúci menšie vzdialenosti 25km, 50km. Na obrátke si sadám , papám čo to dá. Mám pocit ,že by bolo lepšie to vzdať a ísť si domov pospať, dať teplú sprchu. Na to sme sem ale nešli. Spoza zákruty sa zrazu vynorí Mark Tanaka. Nejak nabral energiu, vešiam sa na neho a nasledujúcich 5km dole kopcom sfúkneme v tempe cca 5'30'' /km. Na záver musím spomaliť lebo sa ozýva úpon v lavom triesle a skoro som chytil kŕč do pravej nohy okolo kolena. Nechávam Marka svojmu tempu. Medzi dobrotami sa zrazu miesto PB&J objavili sendviče so syrom a morčacou šunkou. Toto mi bolo treba... Vlastne som pochopil , že v prvom kole nám chceli len dobre. Veď by nám takéto slané dobroty vyjedli bežci z menších vzdialeností. Dávam ešte quesadillu a kopem do vrtule. Marka občas vídam na protilahlých kopcoch, ale dobieham ho až na ďalšej občerstvovačke, naložil mi 10 minut.

Hľa aj rodinka ma došla počkať a povzbudiť

Najsamfasa vzpruha, takto vidieť rodinku. Vyobjímali sme sa, skonštatovali že zaostávam za plánom, a tak. Doniesli mi detskú výživu, tak som ju do seba natlačil, dal som aj plechovku koly, opäť quesadillu, melón a hybaj ďalej. 1h20' Kým sa znova vidíme. Vyrážam v momente keď pribieha prvá žena.

niektorí bežci asi nedokážu odniesť svoj bordel ani tie 3km k najbližšiemu smetiaku

Posledný polmaratón

Toto bude boj s časom, mám síce čelovku celý deň so sebou, ale nechce sa mi ju vyťahovať. Dnes som zvolil bežať stovku na americký spôsob (dve flašky do ruky). Snažím sa to tlačiť, cupitám aj do kopcov, srdénko klepe len na tepoch do 148, nech idem sebemenší kopec, nejak som to telo pretaktoval , alebo je to tým že sa ponáhlam za našimi? Cestou stretám zopár turistov a jedného Rysa. Hľadel na mňa zo vzdialenosti približne 20 metrov. Len som sa mu pozdravil a cupital ďalej. Na pol ceste medzi stanicami vždy dávam jeden gél lebo cuker v tele chýba. Konečne sa začína ochladzovať a opäť ma tlačí mechúr. Slnko robilo cez deň svoje a všetka voda išla von v podobe potu a ked pozerám na kolená tak som sa zasolil jak sviňa a to som aj solné tablety tlačil.

Posledná občerstvovačka a hybaj hore

Mark mi už dal 20 minút (dozvedám sa od Niky). Nevadí. Dávam ďalší gél a hybaj na surf :) teda hore kopcom. Čaká ma opäť to tiahle 3km stúpanie ako na obed. Ten kto navrhoval trasu musel byť génius :). Slnko sa nám pomaly stráca za hrebeňom a až zmizne za horizontom (oceánom) bude zima, ponáhľam sa preto do cieľa. Ponáhľam je relatívne, po 11 hodinách a 88km sa moc o ponáhľaní nedá hovoriť. Vidím pred sebou posledné klesanie, pri zbehu som skoro skočil na hada a skoro som si nasral do gatí.

California Kingsnake - not dangerous

V poslednom stúpaní predbieham dve baby, čo poňali 50 km pretek ako dlhú vychádzku. Dúfam len že majú čelovky, lebo za moment bude tma jak v rohu. Trail má byť síce označený svetelnými tyčinkami, ale kto má vedieť odkiaľ. Baby vyhlásili, že sú v pohode a tak trielim ďalej. Konečne som na požiarnej ceste vedúcej do cieľa, posledná zákruta a som tam, ešte 300 jardov do kopca...

konečne je to za mnou

Na záver dňa sme ešte zaviezli Kena na poslednú občerstvovačku, odkiaľ chcel paceovať Darlene a Michaela, ktorí dorazilo do ciela cca o 22:00.

Opäť pekná skúsenosť, ak má niečo písané celkom prijateľné prevýšenie, neznamená to, že to bude lahšie. Tá novembrová stovka mala cez 4000m výškových, táto mala v propozíciách 2200m. Niečo nové sme sa naučili a som rád že som to absolvoval. Snaď ten Quicksilver bude viac po masle... Skrátka nie je všetko zlato, čo sa vyští :)

záverečná foto s doktorom z pohotovosti - Markom Tanakom

Niečo málo z histórie oblasti

Fort Ord was a U.S. Army post on Monterey Bay in California. It was established in 1917 as a maneuver area and field artillery target range and was closed in September 1994. Fort Ord was one of the most attractive locations of any U.S. Army post, because of its proximity to the beach and California weather. The 7th Infantry Division (Light) was its main resident for many years. When Fort Ord was converted to civilian use, space was set aside for the first nature reserve in the United States created for conservation of an insect, the endangered species Smith’s blue butterfly. While much of the old military buildings and infrastructure remain abandoned, many structures have been torn down for anticipated development. California State University Monterey Bay and Fort Ord Dunes State Park, along with some subdivisions, the Veterans Transition Center, a strip mall, military facilities and a nature preserve occupy the area today. On April 20, 2012, President Obama signed a proclamation designating a 14,651-acre portion of the former post as the Fort Ord National Monument.

Created By
wiksp
Appreciate

Made with Adobe Slate

Make your words and images move.

Get Slate

Report Abuse

If you feel that this video content violates the Adobe Terms of Use, you may report this content by filling out this quick form.

To report a Copyright Violation, please follow Section 17 in the Terms of Use.